Vznik a vývoj hudobnej školy

  Prehľad histórie vyučovania hudby v Bardejove

    Slobodné kráľovské mesto Bardejov už od najstarších čias svojej histórie venovalo pozornosť aj pestovaniu hudby. Spev sa vyučoval vo farských a kláštorných školách, ktoré máme doložené už v 14. storočí. V upevňovaní hospodárskej a politickej moci mesta sa rozširoval priestor pre hudbu svetskú. Hudba bola neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mešťanov.

    Nové rozmery pestovania hudby v Bardejove zaznamenávame na mestskej škole za pôsobenia bardejovského rodáka Leonarda Stöckla /v r. 1539-1560/, ktorý r. 1540 zostavil Leges scholae Bartfensis - Základy bardejovskej školy. V ich Prídavku sa o. i. hovorí o povinnosti nového žiaka urobiť ihneď " skúšky z hudobného umenia ". Stöckel študoval vo Wittenbergu, ktorý bol v tom období významným centrom vedy a umenia. Tu získal Stöckel aj praktické muzikántské znalosti, ktoré potom v rodnom meste bohato využíval. Ako prvý v Uhorsku uvádzal Stöckel v Bardejove školské hry, ktoré obsahovali aj hudobné vložky / je autorom hry História o Zuzane/.

    Obdobie protireformácie na konci 17. a začiatkom 18. storočia znamenalo nástup barokovej hudby. Svetská hudba sa na čas dostala do úzadia, no v priebehu 19. storočia sa postupne rozširovali možnosti pre jej rozvoj. Podieľali sa na tom aj vtedajší organisti, u ktorých bola jediná možnosť ako získať primerané základy hudobného vzdelania. U organistu Franza Schifftera získal základy hudobného vzdelania bardejovský rodák, hudobný skladateľ a kapelník Béla Kéler. Obdobným spôsobom aj ďalší Bardejovčan Aladár Zalánfy, organista, pedagóg. Súkromne vyučoval aj český muzikant, skladateľ, zbormajster, organista Oldřich Hemerka.

       V rovnakých intenciách pestovania svetskej a cirkevnej hudby v rozsahu bežných potrieb sa niesol hudobný život Bardejova na začiatku 20. storočia i po vzniku ČSR. Záujemcom súkromné vyučovanie hudby poskytovali miestni organisti Jozef Majtényi /u neho získal základy hudby Jozef Grešák/ a Vilém Kapšer. Súkromne vyučovali aj niektorí učitelia, zväčša bez primeranej kvalifikácie, avšak za značný poplatok, čo nebolo dostupné širším vrstvám obyvateľstva.

 Vznik a vývoj školy v rokoch 1938  -  1944

      Po vzniku ČSR prišli aj do Bardejova viacerí českí vzdelanci, ktorí sa výrazne angažovali pri budovaní hudobného života v meste. Stali sa sprostredkovateľmi českého hudobného umenia medzi slovenským obyvateľstvom. Uvedomovali si, že žiadna krúžková či spolková činnosť nenahradí sysmetické hudobné vzdelávanie pod vedením skúseného pedagóga a že okresné mesto Bardejov so svojim širokým okolím, vzdialené  od miest s hudobnými školami, neumožňovalo tunajšiemu ľudu, ktorý žil v zlých sociálnych podmienkach, vzdelávať sa v hudbe.

      Alois Král, František Turyna a ďalší, posmelení úspešným zavŕšením dlhodobého zápasu o znovuzriadenie gymnázia v meste v podobe štátnej československej reálky, ktorá bola po 22 rokoch otvorená 2. septembra 1937, sa rozhodli založiť aj hudobnú školu.   

      V jeseni 1937 sa na pôde Rodičovského združenia Štátnej čsl. reálky v Bardejove aj započali prípravné akcie na vznik   hudobnej školy. V januári 1938  započalo činnosť 21-členné kuratórium, ktorého predsedom bol Alois Král a tajomníkom František Turyna. Kuratóruim vyvíjalo maximálne úsilie na čo najrýchlejšie otvorenie hudobnej školy, jej materiálne a personálne zabezpečenie. Mestská rada a miestny odbor Matice slovenskej odmietli prevziať patronát nad školou. Prevzalo ho Dramatické združenie Svornosť. Kuratóriu sa nepodarilo získať kvalifikovaného pedagóga, preto poverilo hudobne vzdelaných bardejovských občanov, aby na škole dočasne vyučovali : Alois Král / teória, intonácia, spev/,

Terézia Králová /klavír/, Miloš Koudela /husle/, Vilém Kašper /klavír/ a Gejza Kantor /husle/,

dočasný správca školy. Odborný dozor nad školou prevzala Mestská hudobná škola v Prešove

s riaditeľom prof. Jozefom Brabcom Výrobca klavírov firma Petrof v Hradci Králové poskytla škole klavír.

      6. februára 1938 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie Hudobnej školy Dramatického sdruženia Svornosť v Bardejove. Vyučovať sa začalo 7. februára 1938 v budove poštového úradu na Stöcklovej ulici v dvoch miestnostiach na prízemí vpravo / v tejto budove sídlila aj

štátna čsl. reálka/. Školu navštevovalo 58 žiakov, z toho 39 huslistov a 19 klaviristov. Žiaci

sa grupovali z ľudovej a meštianskej školy a reálky.

       16. februára 1938 kuratórium školy zaslalo žiadosť na Ministerstvo školstva a národnej

osvety v Prahe  o povolenie zriadiť školu s názvom Hudobná škola Dramatického  sdruženia    

Svornosť v Bardejove. K žiadosti priložili štatút a stanovy školy. V stanovách sa o.i. hovorilo,

že škola bude poriadať mesačné interné večierky, na ktorých budú vystupovať žiaci školy.

Vzhľadom na to, že takmer všetci žiaci boli len začiatočníkmi, museli od toho zámeru na čas ustúpiť. Prvý verejný koncert sa uskutočnil 26. júna 1938 v kresliarni štátnej čsl. reálky. Z dochovaného programu sa dozvedáme, že ako hosť vystúpil T. Kanižaj, žiak Mestskej hudobnej školy v Prešove so svojim pedagógom prof. Jozefom Brabcom.

      Škola bola zriadená podľa vzoru hudobných škôl  v iných mestách. Vyučovalo sa dve hodiny týždenne. Z toho  jednu hodinu teória a hudobná výchova v kolektívnom vyučovaní a dve a pol hodiny v individuálnom, hra na príslušnom hudobnom nástroji. Oproti hudobným školám v iných mestách  bol poplatok nižší.

      Pred rokom 1938 na východnom Slovensku tri hudobné školy, z ktorých najstaršia  bola

v Košiciach založená r. 1784 podľa školskej reformy Márie Terézie v Uhorsku z r. 1777. Bardejovská hudobná škola bola poslednou takouto školou založenou na východnom Slovensku tesne pred rozpadom ČSR. Táto skutočnosť jej význam ešte zvyšuje.

      1. septembra 1938 prevzal funkciu správcu školy Jozef Soška /14. októbra 1909 v Kateřinkách u Opavy - 28. februára 1982 v Prešove/, absolvent odboru hry na husliach a dirigovania zborového spevu na pedagogickom oddelení Štátneho konzervatória v Prahe. Po otvorení školského roka 1938/39 sa započalo s vyučovaním 5. septembra. Školu navštevovalo

45 žiakov, z toho 27 huslistov a 18 klaviristov /tento počet neustále kolísal/. V dôsledku všeobecnej mobilizácie Jozef Soška 23. septembra 1938 nastúpil vojenskú službu. Vedením školy bol poverený Vilém Kašper. Po svojom návrate do Bardejova  Soška opätovne prevzal

vedenie ústavu. V dôsledku smutne presláveného nariadenia klerikálnej slovenskej vlády museli r. 1939 odísť príslušníci českej národnosti aj z Bardejova. Toto represíne nariadenie zastihlo školu v období sľubného rozvoja . Do Protektorátu Čechy a Morava  odišli  aj manželia Terézia a Alois Královci a Vilém Kašper. V závere školského roka Jozef Soška vyučoval na škole sám všetky predmety zníženému  počtu žiactva. 19. septembra  1939 sa uskutočnil v miestnosti školy interný koncert.

Slovenský štát ostro zakročil proti demokraticky  zmýšľajúcim osobám, skupinám i spolkom (rozpustili Dramatické sdruženie Svornosť). Škola prešla pod patronát Miestneho odboru Matice slovenskej v Bardejove. Správca školu Jozef Soška vyučoval všetky predmety sám aj v tomto školskom roku. Po vypuknutí II. svetovej vojny, pri prechode nemeckého vojska cez naše mesto pri ťažení na Poľsko všetky školské priestory zabralo nemecké vojsko, preto Soška vyučoval na zapožičanom nástroji vo svojom byte. Na normalizácii situácie v záujme zvýšenia počtu žiakov Soška propagoval výučbu hry na hudobnom nástroji brožúrkou Hudobné vzdelanie – najkrajšie veno do života, ktorú vydal na vlastný náklad, ako aj verejnými koncertami. Z brožúrky sa dozvedáme, že sa vyučovalo hre na husliach, klavíri, zborovému spevu a hudobnej teórii.  Kuratórium školy rozhodlo aj o ďalšej forme výuky – 1 hodine hry na nástroji a 1 hodine zborového spevu a hudobnej teórie spoločne. Počet žiakov sa podarilo zvýšiť. V školskom roku 1939/40 sa uskutočnili dva verejné koncerty 3. marca a 22. júna 1940. Prvýkrát sa verejnosti predstavili aj súbory školy – sláčikový orchester a spevácky zbor (Soška zbor postupne rozšírili o dospelých). V školskom roku 1940/41 sa realizovali tri žiacke verejné koncerty. V nasledujúcom školskom roku až štyri . Bol to najvyšší počet koncertov za obdobie r. 1938 – 44.  Na žiackom koncerte 25. mája 1942 sa po prvýkrát predstavilo bardejovské sláčikové kvarteto v zložení : A. Slaninák, 1. husle, J. Soška (umelecký vedúci)

2. husle, M. Koudela, viola a R. Bernát, violončelo.

       Až do 30. apríla 1944 sa na personálnom obsadení  školy nič nezmenilo. Všetka výuka spočívala na pleciach Jozefa Sošku, ktorý zo všetkých síl zabezpečoval riadny chod školy. V nasledujúcich školských rokoch 1942/43 a 1943/44 sa realizovalo po dvoch verejných žiackych koncertoch. Väčšina týchto koncerov sa konala v dvorane hotela Republika, ktorú zapĺňali Bardejovčania vždy do posledného miesta. Koncerty boli sviatočnou chvíľou v živote mesta. Zachované programy koncertov dokumentujú stúpajúcu úroveň školy. Značnú časť skladieb tvorili diela českých skladateľov, no nechýbali ani diela velikánov európskej hudby. Na všetkých koncertoch klavírne sprievody robili žiaci sami.

       Koncerty neboli jedinou príležitosťou verejného účinkovania žiakov školy.  Keďže väčšina z nich študovala na Bardejovskom gymnáziu, vystupovani v programoch jeho akadémií, ktoré pre verejnosť pripravoval Samovzdelávací literárny krúžok Ľudovíta Štúra pod vedením pokrokovo zmýšľajúceho pedagóga PhDr. Andreja Kostolného.

       Nadriadené orgány činnosť školy hodnotili kladne, menovite Mestská hudobná škola v Prešove a hudobný skladateľ, organizátor hudobného života na Slovensku prof. Miloš Ruppeldt, ktorý školu inšpekčne navštívil. Žiaci spolu s Jozef Sloškom niekoľkokrát spoločne navštívili koncerty Mestskej hudobnej školy v Prešove.

        Z vtedajších žiakov tejto školu si hudbu za svoje životné povolanie zvolila Judita Székelyová. V r. 1938-44 na škole študovala aj Alina Ferdinandy, neskôr akademická sochárka.

   Vývoj školy v rokoch 1953 - 1961

       Po oslobodení Bardejova  19. januára 1945 už v druhej polovici februára sa obnovilo vyučovanie na meštianskej a ľudovej škole v meste. 5. marca 1945 aj na miestnom gymnáziu. Mesto zápasilo s nedostatkom vhodných školských priestorov (vojnové škody len v samotnom Bardejove sa odhadovali na 77 miliónov korún). Hudobná škola činnosť neobnovila, hoci v Košiciach a v Prešove tieto školy obnovili svoju činnosť  krátko po oslobodení týchto miest.

    Po februári 1948 Zákon o jednotnej škole z 21. apríla 1948 a na neho nadväzujúca školská reforma v r. 1953 včlenili hudobné školstvo na Slovensku do kultúrneho života slovenského ľudu. V júli 1951 boli hudobné školy v Československu poštátnené.

        Značný záujem o hudobné vzdelanie, význam hudobného vzdelania ináč než u súkromných učiteľov si vyžiadali, aby sa týmto problémom zaoberala rada MNV, ktorá 17. júla 1953 prijala uznesenie o zriadení štátnej hudobnej školy v Bardejove. KNV v Prešove rozhodol zriadiť Hudobnú školu v Bardejove s platnosťou od 1. novembra 1953 uznesením zn. IV/2-355,5-2/7-1953/1-01. Škola mala mať dve oddelenia : klavírne a husľové.

        MNV v Bardejove pre školu vyhradilo budovu bývalého humanistického gymnázia na námestí Osloboditeľov. Povereníctvo školstva a osvety v Bratislave menovalo Juditu Székelyovú za riaditeľky školy s platnosťou  od 1. decembra 1953. Povereníctvo školstva a osvety dalo prípisom č. 2018/54 IV. /1 pokyn KNV v Prešove zrušiť výnos o zriadení školy, pretože neboli zabezpečené  náhradné priestory, hudobné nástroje ani školské zariadenia. Judita Székelyová aj napriek tomu vyvíjala všestrannú aktivitu, aby uvedené nedostatky boli v čo najkratšom čase odstránené a škola mohla započať činnosť. Už 27. septembra 1954 KNV v Prešove prípisom K-335, 5-26/9-1954- Sop., odvolalo svoj zákaz z 22. júna 1954 a povolilo otvorenie školu k 1. septembru 1954. Vo funkcii riaditeľky bola potvrdená Judita Székelyová. Počas 16- ročného pôsobenia v tejto funkcii sa neustále snažila o primerané materiálne a personálne zabezpečenie školy, čo nie vždy sa stretávalo s náležitým pochopením.

       Prijímacie skúšky sa uskutočnili 20. októbra 1954 pod predsedníctvom riaditeľa Hudobnej školy v Prešove Jána Pöschla. Z priestorových a personálnych dôvodov bolo prijatých len 99 žiakov. Slávnostný deň pre mládež Bardejova a jeho okolia nastal

8. novembra 1954, kedy sa začalo vyučovanie. V decembri 1954 sa otvára klavírne a vo februári 1955 husľové oddelenie. Pedagogický zbor tvorili Judita Székelyová, riaditeľka /klavír/, Miloš Koudela /husle/ a Emil Fričovský /prípravka a hudobná výchova/. Keďže oprava budovy humanistického gymnázia sa pretiahla, škola začas sídlila na poschodí meštianskeho domu č. 40 na námestí Osloboditeľov v miestnostiach MNV.       

        V školskom  roku 1956/57 sa žiaci a učitelia školy po prvý raz sólovými a kolektívnymi vystúpeniami zapojili do kultúrno-osvetovej činnosti v meste. Ako členovia súborov ĽUT usmerňovali ich kvalitatívny rast. Na prvom absolventskom  koncerte 27. júna 1958 sa v kinosále Dukla predstavili prví absolventi Valéria Kellyová a Vladimír Pollák z klavírneho oddelenia. Valéria Kellyová pokračovala v štúdiu na klavírnom oddelení košického konzervatória v triede prof. Márie Hemerkovej-Mašikovej- Harmathyovej a potom na Janáškovej akadémii muzických umení v Brne.

        Celoštátna konferencia o hudobnej výchove konaná v apríli 1956 v Prahe a schválené opatrenia v kolégiu ministra školstva a kultúry z 15. novembra 1956 sa zaoberali ďalším vývojom hudobného školstva v Československu. Rozhodlo sa, že  základné hudobné školstvo nemá byť výberovou školou len pre výchovu profesionálnych hudobníkov, ale má sa stať základňou hudobnej výchovy mládeže všeobecne. Zdôraznil sa hlavne cieľ hudobných škôl – vypestovať v žiakoch lásku k hudobnému umeniu, dať im technické základy v hre na nástroji a viesť ich k spontánnemu muzicírovaniu.

        V školskom roku 1956/57 vzniklo  akordeónové oddelenie /vyučoval Ladislav Ševčík/ a v školskom roku 1960/61  oddelenie dychové /vyučoval Ján Pollák/. V porovnaní so školským rokom 1954/55, keď škola mala 99 žiakov, v školskom roku 1960/61 sa ich počte

zvýšil  o 60 %. Počet všetkých žiakov bol ovplyvnený aj počtom žiakov v triede prípravnej hudobnej výchovy (PHv), ktorá bola „sitom“ pre výber nadaných žiakov do 1. ročníka.

V školských rokoch 1954/55 a 1960/61  počet žiakov hry na husliach a na klavíri bol vyrovnaný, dokonca v školskom roku 1957/58 vyšší. Súviselo to aj s cenovou dostupnosťou sláčikových nástrojov. Až v školskom roku 1960/61 počet žiakov klavírnej hry bol približne dvojnásobný (odklon od celoslovenského priemeru). V školskom roku 1960/61 škola dostala názov Štátna hudobná škola v Bardejove.

        Koncerty k štátnopolitickým výročiam a absolventské koncerty sa realizovali v kinosále hotela Dukla. Komorné koncerty škola poriadala v svojich skromných priestoroch. Účinkovali na nich žiaci a učitelia školy, bývalí absolventi, školské súbory (husľový a akordeónový súbor a detský spevácky zbor). Z podnetu riaditeľky školy zavítali do Bardejova viaceré významné osobnosti hudobného života – hudobní skladatelia  Andrej Očenáš a bardejovský rodák Jozef Grešák (často sprevádzal riaditeľku školy na klavíri), Slovenské kvarteto Tibor Gašparek, Michal Karin, Eva Fischerová-Martvoňová, Aladár Móži, Oľga Hanáková, Juraj Oniščenko, Miloš Váňa, Klára Havlíková, PhDr. Michal Palovčík, Zita Frešová-Hudcová, SKO, Eva Pappová a iní.

  Vývoj školy v rokoch 1961 – 2004

       Od 1. septembra 1961 škola bola premenovaná na Ľudovú školu umenia v Bardejove podľa nového školského zákona č. 2035/60-I./2, ktorý potvrdil premenu dovtedajších základných hudobných škôl a základných výtvarných škôl na ľudové školy umenia /ĽŠU/.

        Pedagogický zbor školu pod vedením Judity Székelyovej-Horváthovej započal v sťažených priestorových a materiálových podmienkach napĺňať Smernice o poslaní, organizácii a činnosti ĽŠU, č. 23 373/61 – IV/4. Nepriaznivé okolnosti odsunuli vytvorenie ďalších odborov ( výtvarný, literárny a recitačný a dramatický) do 70. rokov. Priestorové problémy sa čiastočne vyriešili v nasledujúcom školskom roku, keď od septembra 1962 sa začalo vyučovať v budove bývalého humanistického gymnázia. Postupne sa ukázalo, že tieto priestory požiadavkám školy nevyhovujú. V školskom roku 1966/67 začalo sa vyučovať na rôznych miestach : na SPŠ, SVŠ, III. ZDŠ a IV.ZDŠ. V lete škola dostala výnosom ONV budovu bývalého poštového úradu na Stöcklovej  ulici, ale vzápätí ho zrušila. Nedostatok kvalifikovaných síl sa riešil aj externými pedagógmi. V školskom roku 1963/64 sa po prvý raz uskutočnila  súťaž pre ĽŠU. Bardejovská škola sa jej zúčastnila a hneď aj úspešne. Týchto súťaží sa škola pravidelne zúčastňuje dodnes.   

       V rokoch 1961 až 1971 sa zvýšil počet verejných koncertov, ktoré sa konali v kinosále Dukla a v kultúrnom zariadení  Partizán ZDA v Bardejove.  Vzrástol počet vystúpení  žiakov a pedagógov v rámci rôznych  kultúrnych programov, podujatí ZPOZ pri MsNV. Žiacka dychovka pod vedením Jána Polláka v mesiacoch máj až jún 1965 koncertovala v Bardejovských Kúpeľoch. Keďže v Bardejove koncerty profesionálnych umelcov boli dosť sporadické, žiaci navštevovali takéto podujatia v Bardejovských Kúpeľoch.

        Školským rokom 1971/72  sa otvorila nová etapa vo vývoji tohto umeleckého ústavu v našom meste. Ministerstvo školstva SSR vydalo učebné plány ĽŠU č. 9754/71/-I. a Smernice o organizácii a štúdiu na ĽŠU č. 10459/71 – I. , ktoré priamo zasiahli aj obsah vyučovania v jednotlivých odboroch. Nové úlohy začal realizovať pedagogický zbor s riaditeľom Jánom Pollákom, ktorí vyučovali 244 žiakov v hudobnom odbore. V školskom roku 1972/73 sa zriadil výtvarný odbor. V Roku českej hudby sa uskutočnil zájazd pedagógov a žiakov do Prahy. Od septembra 1976 začal pracoval literárno-dramatický odbor. V školskom roku 1978/79 začal činnosť aj posledný odbor – tanečný.

            V školskom roku 1977/78 sa realizovala rekonštrukcia a prestavba vnútorných priestorov budovy na Dlhom rade, čím sa  vylepšili vyučovacie priestory. V školskom roku 1978/79 vznikol v spolupráci zo ZK ROH n.p. JAS detský spevácky zbor Radosť , predškolský spevácky zbor Lienka. Škola nadväzuje spoluprácu so základnými a materskými školami v meste i v okrese, s patronátnym podnikom SNAHA.

           V školskom roku 1979/80 žiaci školy účinkovali v televíznej relácii Maľovaný svet. Do povedomia širokej badejovskej verejnosti sa škola dostáva aj zvýšeným počtom verejných koncertov a realizovaním rôznych foriem kultúrnych programov . Do celoslovenského povedomia škola vstúpila účasťou na súťažiach, z ktorých čoraz viac ocenení si odnášali žiaci bardejovskej školy. Pioniersky dychový súbor za zúčastnil na krajskom festivale dychových hudieb v Bardejovských Kúpeľoch. Uskutočnil sa aj samostatný učiteľský koncert venovaný 35. výročiu oslobodenia.

       Reorganizácia československej výchovno-vzdelávacej sústavy si vyžiadala aj inováciu osnov ĽŠU  1. septembra  1980.

Vstúpili do platnosti Vyhláška a Smernice o organizácii a riadení ĽŠU MŠ SSR z 12. februára 1980.  Otvorili  doteraz predposlednú etapu vo vývoji základného umeleckého školstva na Slovensku. Tieto úlohy začal napĺňať činmi 26-členný kolektív pod vedením Jána Marhulíka. Súbor Lienka sa predstavil v televízii. Vznikol dychový súbor pri ĽŠU a ODPaM. V nasledujúcom školskom roku 1981/82 škola organizuje krajské kolo súťaže hudobných odborov a seminár k problematike výuky na ĽŠU. Uskutočnil sa koncert žiakov školy v družobnom Přerove. Začal vychádzať školský časopis Ľuškárik, ktorý dvakrát do roka prináša obraz o živote školy vo všetkých jej odboroch.

        V školskom roku 1983/84 vznikol v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Bardejove detský tanečný súbor Vienok.  Bardejov sa stal miestom celoslovenskej súťaže ĽŠU v hre na cimbale. V rámci V. bardejovskej hudobnej jari sa realizoval koncert družobnej ĽŠU z Přerova (predchádzajúce tri ročníky Bardejovskej hudobnej jari priniesli tri koncerty  miestnej ĽŠU).

         V školskom roku 1986/87 bola ĽŠU poverená realizáciou programu k slávnostnému odovzdaniu Európskej ceny mestu Bardejov za záchranu a obnovu historických pamiatok. Celoslovenská súťaž ĽŠU v odbore v hre na cimbale opäť našla domovské miesto v Bardejove. 

         Od r. 1980 sa uskutočnilo množstvo verejných koncertov, školských koncertov, rôznych foriem programov. Možno ich počítať na stovky. Nechýbajú tradičné absolvenstké koncerty. V jubilejnom školskom roku 1987/88  1 085 žiakov vyučuje 33 interných a 5 externí pedagógovia (v hudobnom odbore 424 žiakov). Zvýšil sa aj počet žiakov, ktorí si zvolili hudbu za svoje životné povolanie. V tomto školskom roku 20 žiakov školy študuje na školách s hudobným zameraním. Nájdeme ich na Konzervatóriu v Košiciach, na PF UPJŠ v Prešove, PF UK a VŠMU v Bratislave i AMU v Prahe.

        V roku 50.- tého výročia školy v r. 1988 na základe dovtedajších výchovno-vyučovacích výsledkov bolo udelené Ministerstvom školstva ocenenie najvyššie – Najlepšia ĽŠU v SSR.

        Pod vplyvom celospoločenských pohybov v r. 1989 sa udiali zmeny aj na našej škole.

V prvom rade sa škola presťahovala do terajšej budovy (jar 1990), čím získala reprezentačné priestory na dôstojnú výuku vo všetkých odboroch, a naviac , po prvýkrát v histórii školy sa všetky štyri odbory stretli pod jednou strechou.

        Nastúpilo tiež nové vedenie školy. Po odchode Jána Marhulíka zo školy bol na miesto riaditeľa po úspešne vykonanom  konkurze vymenovaný dňa 19.11.1990 PhDr. Vincent Fedor. Je to bývalý absolvent školy, Konzervatória v Košiciach i Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Predtým pracoval ako vedúci známeho a úspešného folklórneho súboru Šarišan v Prešove. Ešte jednu zmenu zaznamenala škola v r. 1990. Do platnosti vošla nová vyhláška – Ľudová škola umenia sa premenovala na Základnú umeleckú školu.

          V roku 1994 bola škola ocenená Ministrerstvom školstva prepožičaním čestného názvu Základná umelecká škola Michala Vileca. K 1.1.1997 škola prešla na právnu subjektivitu s príspevkovou formou hospodárenia. Z rozhodnutia Okresného úradu k 31.1.1999 PhDr. Vincent Fedor prestal byť riaditeľom ZUŠ. K 31.3.1999 zo školy odchádza.

K 1.2.1999 Okresným úradom do funkcie riaditeľky bola menovaná Mgr. Tatiana  Jánošíková.

S účinnosťou od 1.7.2002 prechádza škola do zriaďovateľskej pôsobnosti pod mesto Bardejov. K 31.8.2003 p. Jánošíková požiadala zo zdravotných dôvodov o uvoľnenie z funkcie.

          V čase od 1.9.2003 do 19.2.2004  primátorom mesta riadením školy bola poverená PaedDr. Helena Tomečková. Od 20.2.2004 do 31.5.2004 poverená riadením školy bola Mgr. Tatiana Jánošíková. K 1.6.2004 bol do funkcie riaditeľa školy primátorom mesta Bardejov menovaný PhDr. Vincent Fedor.

V súčasnosti funkciu riaditeľky zastáva Mgr. Mária Ďurčáková.